Riziko investičného projektu spočíva v tom, že sa skutočné hospodárske výsledky budú odchyľovať od výsledkov predpokladaných hlavne smerom k strate.
Úspech investičného projektu môžu ovplyvniť napr.
– výraznejšie zmeny dopytu a pokles odbytu,
– zmeny cien v stupov aj vstupov,
– podcenenie investičných nákladov a nárokov na pracovný kapitál, hlavne pri predlžovaní doby výstavby a nábehu,
– nevyužívanie kapacity pod ľa predpokladov projektu,
– zmeny makroekonomickej a hospodárskej politiky (dane, devízové kurzy ap.),
– zmeny medzinárodného ekonomického a politického okolia.
To sú faktory rizika, ktoré podnik nemôže ovplyvniť buď vôbec (dane, devízové kurzy a i.), alebo len do určitej miery (predajné ceny, ceny vstupov uzavretím dlhodobých kontraktov, ap.).
Analýza rizika by sa mala robiť v priebehu prípravy investičného projektu
a mala by mať tieto etapy:
1) Určenie kritických faktorov investičného projektu, ktoré môžu mať za následok veľké zmeny v efektívnosti investície. Najčastejšie sa používa analýza citlivosti, ktorá u r čí rozhodujúce faktory (obvykle sú to realizačné ceny alebo ceny vstupov).
2) Určenie bodu zvratu investičného projektu, ktorý stanoví, od akého kritického objemu produkcie začne byť projekt výnosný. Kritický objem produkcie závisí od:
a) podielu fixných N na celkových N, čím je podiel fixných nákladov vyšší, tým je vyššie kritický bod,
b) rozdielu PC ceny a variabilných N na jednotku, čím je tento rozdiel väčší, tým nižšie je kritický bod.
Príklady na prepočet minimálneho objemu tržieb sú uvedené v časti 3.2.1.
3) Kvantifikácia rizika pomocou rôznych metód a určenie jeho dôsledkov na ekonomické kritériá investičného projektu. Je možné použiť techniku tzv. varovného scenára, t. j. určiť efektívnosť investície vo veľmi nepriaznivých podmienkach (nevyužitie výrobnej kapacity, pokles predajných cien), alebo techniku rozhodovacích stromov, ktorá sa zaoberá pravdepodobnosťou vzniku po sebe nasledujúcich udalostí, či simulačnú analýzu (napr. Monte Carlo), ktorá neuvažuje jednotlivé faktory izolovane ako analýza citlivosti, ale môže rešpektovať rôzne kombinácie faktorov a ich pôsobenie vo vzájomných súvislostiach.
Ide o určenie pravdepodobnosti rizikovej situácie, o určenie možných odchýlok d očakávaných PP smerom žiaducim (teda zlepšenie VH) alebo smerom nežiadúcim (zhoršenie VH) posúdenie prijateľnosti či neprijateľnosti rizika daného projektu.
4) Príprava a realizácia rôznych spôsobov zníženia rizika vrátane prípravy plánov korekčných opatrení pre vybrané kritické situácie v budúcnosti a prípadná tvorba finančných rezerv.
K prístupom zameraným na zníženie nepriaznivých dopadov rizika patrí hlavne:
• zabezpečenie flexibility projektu, čo umožní pružne reagovať na rôzny vývoj, napr. výrobné zariadenie univerzálneho charakteru umožňuje širší výrobný sortiment, také organizačné a nákladové systémy, ktoré skrátia dobu reakcie P na zmeny trhu,
• diverzifikácia, ktorá umožní rozložiť riziko na čo najväčšiu základňu. Môže to byť diverzifikácia výrobného programu (horizontálna alebo vertikálna), diverzifikácia zákazníkov a odbytových ciest, diverzifikácia zabezpečovania vstupov, geografická diverzifikácia, ktorá využíva lepšie podmienky na podnikanie v iných teritóriách, ap.
• delenie rizika, napríklad tvorbou spoločných podnikov (joint venture) a i.