Etnometodológia a teória štítkovania

Etnometodológia

Etnometodológia je jednou z vedľajších sociologických smerov. Vysvetľuje, čo sa v spoločnosti deje. Nie všetky spoločenské pradigmy podčiarkujú vplyv sociálnej štruktúry na správanie človeka, konkrétne efekt vplyvu noriem, hodnôt, činiteľov rôznych kontrol a podobne. Etnometodológia sa zaoberá práve týmito problémami spoločnosti.

Predstavitelia etnometodológie

Jedným z hlavných predstaviteľov etnometodológie je Garfinkel, inými sú Heritage, Greatbach, ale aj rôzni iní. Títo predstavitelia majú spoločnú ideu, prostredníctvom ktorej tvrdia, že ľudia sa neustále pokúšajú porozumieť život, ktorý zakúšajú. Zároveň sa snažia napĺňať očakávania iných ľudí, najmä tie, ktoré reálne očakávajú.

Reálne očakávania

Ak je možné považovať, že všetci očakávajú pozeranie sa na predné dvere vo výťahu, a niekto sa pozerá do zadného horného rohu, vzbudzuje to u ľudí zaskočenie. Môžme teda povedať, že to nie je v súlade s reálnymi požiadavkami a očakávaniami ľudí. ,,Reálne očakávania majú vplyv na to, čo človek v spoločnosti robí.“ (Turner, J. Socjologia. ZYSK I S-KA: Wzdavnictwo. Poznan 1998. s. 69).

Teória štítkovania

S etnometodológiou sa úzko spája teória štítkovania. Mnohí s ňou spájajú riešenie niektorých problémov. Táto teória tvrdí, že ľudia sa budú správať podľa toho, akú menovku, resp. štítok im dáme. Ak niekoho považujeme za kriminálnika, je viac menej pravdepodobné, že sa tak bude v budúcnosti správať. ,,Naopak, ak niekomu pridelíme štítok poctivého človeka, bude sa snažiť správať ako statočný človek.“ (Lubecová, G. – Ondrejkovič P. Kriminalita. in: Sociálna patológia, red. P.Ondrejkovič, Bratislava: VEDA 2001. s. 138-142.)

Pozitívne štítkovanie

Teória štítkovania je veľmi zaujímavá, pretože ak dáva ľuďom pozitívne štítky, snažia sa stotožniť so svojou pozitívnou rolou, tým pádom sa spoločnosť stáva lepšou. Je interesujúce, do istej miery pozorovať vzťah človeka k iným ľuďom. Ak nás spoločnosť pokladá za prísneho, správame sa tak, ak nás ľudia považujú za nie zábavného, nesnažíme sa ich o tom presvedčiť.

Turner, J. Socjologia. ZYSK I S-KA: Wzdavnictwo. Poznan 1998. s. 69

Lubecová, G. – Ondrejkovič P. Kriminalita. in: Sociálna patológia, red. P.Ondrejkovič, Bratislava: VEDA 2001. s. 138-142

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥