Hodnotenie efektívnosti investičných projektov

Hodnotenie efektívnosti investičných projektov je záverečnou etapou predinvestičnej prípravy. Hodnotenie efektívnosti investičných projektov využíva veľký počet analytických metód a nástrojov.

V súvislosti s rozhodovaním o investičných projektoch je nutné sa zaoberať tak internými faktormi v rámci napĺňania vnútro firemnej stratégie a cieľov, ako aj externými faktormi. Práve tieto faktory bývajú ťažšie riaditeľné, pretože ich manažment spoločnosti nemá pod kontrolou a tomuto javu hovoríme faktory rizika a neistoty (Kubeš a kol., 2004, s. 98).

Je potrebné si uvedomiť, že tieto riziká a neistoty nevystupujú len negatívne, ale rovnako môžu dať manažmentu obchodnej spoločnosti príležitosti, ktoré firme pomáhajú sa rozvíjať sa. Pri
analytickom prehodnocovaní týchto príležitosti je veľmi dôležité byť obozretný a nezabúdať na racionálny prístup podporený vedeckými metódami riadenia rizika.

Štruktúra investícií

Investície môžeme členiť nasledovne (Drábek, 2008, s. 18 – 19):

Investície podľa smeru investovania

• výrobné, ak smerujú do odvetví produkujúcich výrobky a služby určené na predaj + (priemysel, stavebníctvo, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, atd.),
• nevýrobné, ak smerujú do odvetví nevýrobnej sféry: slúžia priamo individuálnej a spoločenskej spotrebe; väčšina služieb sa nepredáva a sú financované prevažne zo štátneho rozpočtu (školstvo, zdravotníctvo, štátna správa, atd.).

Investície podľa charakteru reprodukcie konštantného kapitálu

• obnovovacie, ktoré nahrádzajú opotrebenie konštantného kapitálu, t.j. objem kapitálu v prevádzke sa nemení, mení sa len jeho vecná forma. Realizácia obnovovacích investícií predpokladá úbytok príslušnej produkcie a vyradenie určitého počtu pracovných síl. Na druhej strane to znamená prírastok rovnakého fyzického objemu fixného kapitálu, v dôsledku technického pokroku, avšak v inej naturálnej podobe, ktorý viaže iný počet pracovných síl, produkuje iný objem výroby pri zmenených výrobných nákladoch.
• rozvojové, ktoré zväčšujú objem kapitálu v podnikoch a v celej ekonomike a ich zdrojom je akumulácia. Je známe, že najvyšší prírastok produkcie, a teda aj najvyšší ekonomický rast by sa dosiahol, ak by sa celý disponibilný objem investícií použil na rozvojové investície. Takéto použitie je však obmedzené minimálne fyzickým opotrebením kapitálu, ako aj zdrojmi kvalifikovaných síl.

Investície podľa ich vnútorného zloženia

• stavebné (pasívne), ktoré vytvárajú podmienky pre vlastný výrobný proces, resp. proces poskytovaných služieb,
• strojno-technologické (aktívne), ktoré umožňujú zvyšovať efektívnosť výrobného procesu.

Investície podľa vlastníctva investorov

• investície do súkromného sektora
• investície do štátneho sektora
• investície do družstevného sektora
• investície obyvateľstva

Investície z hľadiska účtovníctva

Z hľadiska účtovníctva rozlišujeme tri základné skupiny investícií (Kislingerová, 2007, s. 264):

• finančné – nákup dlhodobých cenných papierov, vklady do investičných spoločností, dlhodobé pôžičky atd.
• hmotné – výstavba nových výrobných kapacít podniku, obstaranie pozemkov a budov, nákup výrobných zariadení, strojov, dopravných prostriedkov atd.
• nehmotné – nákup know – how, licencií, softvéru, výdaje na výskum, vzdelanie atd.

Investície z makroekonomického hľadiska

Z makroekonomického pohľadu rozlišujeme (Polách, 2012. s. 1):

1. Hrubé investície – sa definujú ako prírastok investičných statkov, t.j. budov, hál strojov a zariadení, dopravných prostriedkov, zásob a pod. za dané obdobie. Sú výsledkom voľby medzi výrobou spotrebných statkov a výrobou investičných statkov. Ak obetujeme časť spotreby, t.j. preferujeme výrobu investičných statkov, môžeme očakávať rýchlejší vývoj ekonomiky – v budúcnosti nám rastie hrubý národný produkt.
2. Čisté investície definujeme ako rozdiel medzi hrubými investíciami a znehodnotením kapitálu (predovšetkým odpisy).

Platia tieto vzájomné väzby: hrubé investície > znehodnotenie kapitálu a znehodnotenie kapitálu > čisté investície

Metódy, používané na hodnotenie efektívnosti investícií

Voľba metódy hodnotenia efektívnosti projektov je priamo závislá od konkrétneho vedenia podniku a jeho manažérskeho tímu podľa úrovne ich profesionality, vzdelania, zručnosti a skúsenosti. Metódy hodnotenia nie sú hierarchicky absolútne nad ostatnými metódami. Každá má svoje limity, klady i zápory a podmienky, za ktorých funguje lepšie ako ostatné. Z tohto dôvodu sa kombinuje medzi metódami sledujúcimi vytýčený podnikový cieľ s prihliadnutím na dané špecifiká a potreby investičného projektu.

Metódy, ktoré používame na hodnotenie efektívnosti investičných projektov delíme:

1. Podľa toho, či zohľadňujú alebo nezohľadňujú faktor času
2. Podľa toho, čo sa považuje za efekt z investície

Metódy zohľadňujúce alebo nezohľadňujúce faktor času

Medzi hlavné metódy, ktoré zohľadňujú alebo nezohľadňujú faktor času pri hodnotení efektívnosti investičných projektov patria:

1. statické metódy – nezohľadňujú faktor času, napr. jednoduchá doba návratnosti, metóda priemerných ročných nákladov, pomerne nízka používateľnosť, použitie:
   • vtedy, ak faktor času nemá rozhodujúci význam
   • keď sa kapitálové výdavky vynakladajú jednorázovo
   • keď doba životnosti projektu je krátka
2. dynamické metódy – zohľadňujú faktor času, napr. metóda vnútorného výnosového percenta, čistá súčasná hodnota. Používajú sa na výpočet efektívnosti investičných projektov s dlhšou dobou životnosti.

Metódy zamerané na efekt z investície

Podľa toho, čo sa považuje za efekt z investície pri hodnotení efektívnosti investičných projektov, rozdeľujeme metódy na:

1. metódy, ktoré za efekt z investície považujú úsporu nákladov
2. metódy, ktoré za efekt z investície považujú zisk
3. metódy, ktoré za efekt z investície považujú peňažné príjmy (peňažný tok z investície)