Manažér, profil manažéra, manažérske zručnosti

Manažér je vodca, správca, organizátor, koordinátor. Manažér analyzuje informácie, rozhoduje o cieľoch a postupoch, vedie svojich spolupracovníkov.., manažér plánuje, organizuje atď.

Manažéri sa počas svojej práce zaoberajú rôznymi činnosťami. Vytvárajú si variabilné vzťahy voči pracovníkom v okolí. Tieto vzťahy sa týkajú manažérových nadriadených, podriadených, spolupracovníkov, klientov alebo verejnosti. Správanie manažéra sa v rôznych vzťahoch riadi určitými pravidlami. Úlohy manažéra sa vzájomne dopĺňajú a prelínajú vo všetkých manažérskych funkciách.

Práca manažéra by mohla byť opísaná ako plnenie rôznych rolí. Úloha, ktorú manažér zastáva je charakteristická pre definovanie toho, čo vykonáva.

10 manažérskych úloh

Interpersonálne úlohy

Interpersonálne vzťahy sú tie, ktoré vznikajú z manažérovho postavenia a jeho autority. Ide o nepretržitý kontakt so svojimi pracovníkmi. Patrí sem:

1. Úloha vedúcej osobnosti – formálne symbolizuje a reprezentuje organizáciu, podpisuje dokumenty a nevyhnutne sa zúčastňuje spoločenských akcií.
2. Úloha vodcu – zodpovedá na základe svojej autority za plnenie úloh, za motiváciu a za vedenie podriadených.
3. Úloha budovateľa vzťahov – nadväzuje vzťahy medzi organizáciou a jej okolím.

Informačné úlohy

Základom informačných úloh je práca s informáciami, ktoré manažér získava pri vykonávaní medziľudských úloh. Rozoznávame tieto tri úlohy:

1. V úlohe príjemcu manažér hľadá a prijíma informácie, ktoré mu umožňujú lepšie pochopiť prácu celej organizácie a jej okolia.
2. V úlohe šíriteľa manažér prenáša informácie z vonkajšieho prostredia do organizácie prostredníctvom úlohy budovania vzťahov. Naopak, prostredníctvom úlohy vedúcej osoby predáva informácie z vnútra organizácie k podriadeným.
3. V úlohe hovorcu predáva informácie na základe svojej formálnej autority ľuďom mimo organizáciu, napríklad širokej verejnosti ako dodávateľom, zákazníkom alebo tlači.

Rozhodovacie úlohy

Rozhodovacie úlohy zahŕňajú prijímanie strategických organizačných rozhodnutí a tiež prístup k informáciám:

1. Úloha podnikateľa oprávňuje manažéra plánovať zmeny, využívať rôzne príležitosti na zmenu alebo riešenie problémov, ktoré povedú k zlepšeniu aktuálnej situácie. Manažér môže pracovať na zlepšení situácie sám, alebo môže zodpovednosť delegovať na podriadených.
2. V úlohe krízového manažéra musí pružne reagovať na vzniknuté situácie a nečakané udalosti.
3. V úlohe alokátora zdrojov prijíma rozhodnutia o rozdeľovaní zdrojov ako sú peniaze, čas, zásoby a zamestnanci. Rozhoduje o rozvrhnutí práce a vykonáva kontrolu.
4. Úloha vyjednávača znamená pre manažéra účasť na jednaniach a podpisovanie nových zmlúv s odborovou organizáciou.

Všeobecné rysy manažéskej práce

• Klasické funkcie riadenia (rozhodovanie, plánovanie, kontrola, organizovanie) tvoria náplň činnosti manažéra
• Práca s ľudmi (komunikovanie, vzdelávanie, riadenie kariéry)

Manažér

• sa musí vo svojej činnosti zamerať na budúcnosť,
• byť vizionárom,
• vedieť koncepčne myslieť,
• ovládať techniky strategického riadenia, byť otvorený voči zmenám a všetkému novému
• trvalé zlepšovanie, zvyšovanie výkonnosti produktivity, uplatňovanie nových prístupov metód a techník v riadení
• by si mal nájsť priestor na doplňovanie a rozvoj svojich znalostí

Základné kompetencie manažéra

Kompetencia manažéra je spôsobilosť úspešne vykonávať príslušné pracovné činnosti.

Hodnotenie spôsobilosti pracovníkov vrátane manažérov neznamená len hodnotiť všeobecné predpoklady ale hodnotiť pripravenosť pracovníka podávať výkony s ohľadom na očakávané výstupy v jeho pracovnom zameraní. Ide o hodnotenie toho, ako je pracovník alebo manažér pripravený vykonávať svoju prácu miesto hodnotenia, aké by mal mať osobné zručnosti.

Praktické zručnosti – získavajú sa tréningom a praxou. Súvisia so zvládnutím správnych riadiacich praktík ako sú rozhodovanie, plánovanie a delegovanie.

Na poprednom mieste vystupuje:

1. úloha manažéra ako osoba komunikujúca,
2. metódy a techniky týkajúce sa ovplyvňovania pracovníkov ako sú presvedčovanie, uplatňovanie vplyvu autority, práca v tíme atď.

Interpersonálne a komunikačné zručnosti patria k prioritným, dôležité sú aj technické zručnosti.

Sociálna zrelosť

Sociálna zrelosť sa týka ľudských mravných kvalít ľudí z časti dedičných a z časti získaných. Soc. Zrelosť súvisí s charakteristickými vlastnosťami manažéra, ktorými sú:

• Osobné vlastnosti ukazujúce vzťah manažéra k iným ľudom, k samému seba a k svetu napríklad dôveryhodnosť, poctivosť, poctivosť, čestnosť, zásadovosť, dôslednosť, zdvorilosť, ohľaduplnosť, presnosť.
• Aktivita manažéra teda vzťah k práci, k vyhľadávaniu a zavádzaniu nových poznatkov napríklad rozhodnosť, svedomitosť, iniciatívnosť, cieľavedomosť, vytrvalosť, zodpovednosť, samostatnosť, zodpovednosť.

Súčasťou sociálnej zrelostí manažérov je aj charizma. Vlastnosti manažérov na vyšších úrovniach riadenia je presvedčivosť, dôveryhodnosť a sebadôvera.

Základné manažérske zručnosti

1. technické – táto skupina zručností zahrňuje schopnosť manažéra uplatňovať špecifické metódy a postupy v manažérskej praxi ( napr. metódy sieťovej analýzy, metóda bodu zvratu atď.)
2. interpersonálne – sú reprezentované predovšetkým schopnosťou viesť ľudí. Schopnosť viesť ľudí znamená schopnosť motivovať pracovníkov, riešiť pracovné konflikty, komunikovať a schopnosť pracovať s ľuďmi
3. koncepčné – predstavujú schopnosť manažéra chápať organizáciu ako celok s ohľadom na jej vzťahy s externým okolím. Patrí sem schopnosť rozlišovať relatívne priority, identifikovať najdôležitejšie otázky, identifikovať relatívne tendencie a pravdepodobnosti vývoja a chápať veci vo vzájomnom vzťahu.
4. komunikačné zručnosti – znamenajú schopnosť manažéra odovzdávať a prijímať informácie, myšlienky, prístupy, ale napríklad aj svoje pocity a dojmy. V komunikačnom procese manažér nielen verbálne prostriedky, ale napríklad aj reč tela, mimiku tváre atď.

Manažérske role

• Funkcie riadenia a roly manažéra sa navzájom prekrývajú.
• Funkcie riadenia odpovedajú na otázku Čo robí manažér?
• Manažérska rola odpovedá na otázku Ako tieto činnosti manažér vykonáva?

Najznámejšia je štúdia Henryho Wintzberga, ktorý zistil, že manažérske činnosti sa dajú zahrnúť do 10 rolí, ktoré sú veľmi úzko spojené. Z hľadiska rozsahu sa tieto role delia na 3 skupiny: interpersonálne, informačné a rozhodovacie role.

Interpersonálne role manažéra

• Nominálna rola vodcu – ide o oficiálne príležitosti kedy manažér zastupuje inštitúciu alebo riadený úsek napríklad účasť na spoločnom podujatí.
• Vodcovská rola zahŕňa vedenie ľudí a riadenie ľudí. Ide o prirodzenú rolu v sociálne skupine.
• Diplomatická rola zahŕňa situáciu kontaktu s inými manažérmi, inštitúciami a organizačnými jednotkami.

Informačné role manažéra

• Monitor – získavanie relevantných informácií z okolia
• Šíriteľ informácií – odovzdávanie informácií v rámci organizácie.
• Hovorca reprezentuje riadený útvar navonok.

Rozhodovacie role manažéra

• Inovátor – úlohou je sústavne meniť organizáciu k lepšiemu
• Stabilizátor – zvládnutie porúch v riadenom systéme, ide aj o operatívne riadenia
• Rozdeľovač zdrojov – rozhoduje o prideľovaní jednotlivých zdrojov (ľudských, finančných atď). Ide o najcitlivejšiu rolu.
• Vyjednávač – práca manažéra nie je mysliteľná bez každodenného vyjednávania.

Základné charakteristiky efektívneho manažéra

Vlastnosti dobrého manažéra:

• nemusia byť zárukou úspešnosti
• keď chýbajú je zle
• napomôžu v orientácií
• IQ
• Helikoptérová črta (chodí hore dole ako helikoptéra)
• kreatívnosť (tvorivosť)
• nepodceňovať podriadených (šikovní ľudia ma rýchlo predbehnú)
• komunikatívnosť
• skúsenosť
• zodpovednosť (hranice svojich možností)
• organizačné schopnosti (tímová spolupráca)

Vlastnosti manažéra

Medzi hlavné vlastnosti manažéra patrí:

• iniciatívnosť
• samostatnosť
• rozvážnosť
• rozhodnosť
• cieľavedomosť
• zodpovednosť
• disciplína
• vytrvalosť
• optimizmus
• fantázia
• citová vyrovnanosť.

Vzťah k podriadeným – štýly vedenia ľudí

• byrokratický (čo nie je na papieri neexistuje)
• nebyrokratický
• demokratický
• participatívny
• liberálny (tzv. mäkký)
• autoritatívny
• voľného priebehu

Demokratický manažér

• chápe vedenie ľudí ako spoluprácu
• pri rozhodovaní sa riadi s podriadenými (ich mienka, názory..)

Liberálny (tzv. mäkký) manažér

•  nepopulárne rozhodnutia presúva na iné osoby
• nízke nároky a požiadavky na prácu

Participatívny manažér

• aktívna účasť všetkých pracovníkov
• spoluúčasť na rozhodovaní – všetci na základe svojej odbornosti

Autoritatívny manažér

• chápe riadenie na základe príkazov nadriadených
• mienka iných ho nezaujíma
• návrhy od ostatných narušenie vlastnej kompetencie

Manažér voľného priebehu

• však sa to samo vyrieši – problémy voľne plynú
• v súčasnosti v našich podmienkach by sa mal uplatňovať demokratický spôsob riadenia. (autoritatívny – vojsko, hlavný chirurg pri operácii)

Time manažment

Time manažment – manažmet riadenia času – využíva tzv. Princíp priorít – využíva Paretovo pravidlo 80:20  – rozlišovať čo je dôležité. Toto pravidlo vymyslel okolo roku 1900 taliansky ekonóm Vilfredo Pareto, ktorý zistil že zhruba osemdesiat percent bohatstva zeme kontroluje približne dvadsať percent ľudí. Princíp pomeru 80:20 sa neskôr rozšíril na všetky aspekty obchodu, predovšetkým na prvky riadenia, kde údajne platí, že asi osemdesiat percent výsledkov je dielom, dvadsiatich percent úsilia.