MANAŽMENT HLAVNEJ VÝROBY

MANAŽMENT HLAVNEJ VÝROBY pozostáva z nasledujúcich činností:
1. Synergická analýza výroby – vzájomnou súčinnosťou výrobných faktorov sa zvyšuje synergická účinnosť výrobného celku
a) vecná a personálna integrácia
b) integrácia naturálnych a peňažných tokov
c) manažérska synergizácia – manažérskou syntézou rozličných integrácií v riadení výroby je systém Just in Time
2. Komponentný rozbor výrobného procesu – žiada sa preskúmať komponenty, výrobné faktory a subsystémy, z ktorých pozostáva výroba a zároveň analyzovať vplyv a podiel jednotlivých prvkov na celkových výsledkoch výrobného systému
a) analýza výrobných faktorov
b) interaktívna analýza – skúma aj medzikomponentné výsledky, ktoré vznikajú z interakcií, vzájomných vzťahov, väzieb a prienikov medzi komponentmi výroby
3. Kvantitatívna a kvalitatívna štruktúrna analýza
a) kvantitatívna analýza – spočíva v skúmaní počtu, druhu, smeru, frekvencie, informačných, hmotných a iných druhov väzieb medzi komponentmi a časťami výrobného procesu. Využívajú sa hlavne grafické metódy, maticová analýza, metóda matematicko-logického modelovania, rôzne organizačné modely a pod.
b) kvalitatívna analýza – ťažisko spočíva v skúmaní substitučných možností vo výrobnom procese, pri ktorej vzniká kvalitatívne nová štruktúra aj pri nezmenených vstupných komponentoch. Možno to zabezpečiť substitúciami dvojakej povahy:
– substitúcie vnútri prvkov a subsystémov, napr. urobiť zámeny medzi pracovníkmi s rôznou kvalifikáciou
– substitúcie medzi subsystémami a prvkami, napr. nahradiť stroje pracovníkmi
4. Funkčná analýza výroby – predmetom tejto analýzy je preskúmať, aké sú špecifické možnosti vplyvu každej zložky výroby na konečné synergické výsledky výrobného systému. Procesy v rámci výroby sa delia na základné a obslužné.
5. Vnútropodniková špecializácia výroby
a) technologická špecializácia – vzniká na základe príbuznosti výrobných operácií, ktoré sa pri väčšom rozsahu združujú do technologicky špecializovaných dielní a potom do prevádzok
b) predmetová špecializácia – vyplýva z výrobnej orientácie výrobných jednotiek na zhotovenie určitej rovnorodej produkcie
6. Základné typ organizácie výroby
a) organizácia kusovej výroby – najnižší typ organizácie, s najmenšou mierou opakovateľnosti výrobného procesu a najvyššími N na jednotku produkcie
b) organizácia sériovej výroby – charakteristické pre ňu je opakovateľnosť operácií a výrobkov a teda zhotovenie väčšieho počtu rovnorodých výrobkov
c) organizácia hromadnej výroby – vyznačuje sa úzkym sortimentom výrobkov vyrábaných vo veľkých množstvách.
7. Zákonitosti organizácie výrobného procesu
a) proporcionalita vo výrob. systéme (zákon rovnovážnosti) – znamená kvantitatívnu vyváženosť medzi rôznymi zložkami výr. procesu
b) paralelnosť priebehu výr. činností (zákon súbežnosti)
c) rytmickosť výr. procesu (zákon rytmickosti) – v rovnakých čas. intervaloch sa vynaloží rovnaké množstvo práce, dochádza k rovnakému zaťaženiu strojov, využitiu ľudí a dosiahne množstvo výroby
d) nepretržitosť výroby (zákon nepretržitosti)
8. Alokačný manažment výroby v podniku – má riešiť priestorové rozmiestnenie objektov a vo vnútri objektov zasa alokáciu pracovísk tak, aby sa výroba mohla pružne adaptovať na komerčné a inovačné zmeny. Existuje individuálne, skupinové a prúdové rozmiestnenie pracovísk
9. Časová analýza výroby