Metodické postupy možno posudzovať aj z hľadiska potreby zlepšovania v organizácii, situácií, ktoré sú z pravidla vnímané ako typické problémové situácie.
WOIS- rozporovo orientovaná inovačná stratégia (Tureková, Mičieta, 2003)
Umožňuje vývojovému oddeleniu v podniku vytvárať nové revolučné nápady, ktoré dokážu preklenúť evolučný vývoj nových technológií, čiže rieši rozpor medzi tempom vývoja v podniku a evolúciou vývoja technológií všeobecne. Výhodou tejto metódy je, že riešenie problému rozporu vyhovuje požiadavkách zákazníkov a trendom na existujúcich trhoch. Vychádza z metódy TRIZ, ale rozdielna je v tom, že úlohou metódy WOIS je strategická podpora samotnej inovácie.
Pri využívaní metódy WOIS sa postupuje podľa postupnosti viacerých základných krokov, ktoré umožňujú jej lepšie pochopenie. Týmito krokmi sú:
- Prieskum trhu a požiadaviek zákazníkov – tento bod zisťuje, či cieľ stanovený vývojovým oddelením zodpovedá požiadavkám zákazníkov.
- Určenie úrovne technologického riešenia– cieľom je určiť, či vyvíjané riešenie zdpovedá úrovni technologického vývoja.
- Analýza systému– úlohou ej analýza podnikového systému a jeho okolia, z dôvodu získania ďalších špecifík pre riešenie problému.
- Analýza funkcií– určenie funkcií pre predmet inovácie (produktu), aby spĺňal vopred určené špecifiká a požiadavky.
- Analýza komponentov– cieľom je určenie úlohy a potreby jednotlivých komponentov v rámci celkového systému (inovačného riešenia).
- Analýza súčasného stavu– určenie súčasných komponentov a funkcií daného predmetu inovácie.
- Analýza generácií– pričom je súčasťou minulých verzií produktov.
- Analýza evolúcií– jej výsledky sa ďalej zozbierajú do vytvorenia stratégií, krokov či postupov.
- Matica vývojových kontradikcií– v rámci WOIS je hlavnou úlohou určenie kontradikcií a vyhľadanie ich riešení. Vytvorenie tejto matice predstavuje ukončenie prvej fázy WOIS metódy.
- Analýza kontradikcie– predstavuje analýzu trendov a vývoja kontradikcií.
- Určenie úlohy vývoja– predstavuje preklenutie fázy analýzy a samotného vývoja.
- Získanie riešenia problému– môže ísť o prvotný nápad, myšlienku, ktoré síce nemusia byť dokonalé, ale pomôžu pri tvorbe inovácie.
- Znalosť spôsobu riešenia kontradikcií– prvotný nápad porovnať s podobnými riešeniami z minulosti, či zodpovedá tomu danému problému, či je možné daný problém nápadom riešiť.
- Známe princípy riešenia– pri hľadané nového riešenia sa používajú už dovtedy známe princípy.
- Princípy, štandardy, efekty- spočíva vo vyhľadaní, vytvorení nových jedinečných princípov riešenia problému.
- Prezentácia inovatívnych spôsobov riešení- uvedený krok umožňuje prezentáciu získaných nových princípov inovačného riešenia. Vyberá sa taký, ktorý bude najvhodnejší z pohľadu vývoja cieľov, ktorým bolo nájsť zlepšenie. V prípade, ak žiadny nebude vyhovovať je potrebné celý postup v rámci metódy WOIS zopakovať, prípadne použiť iný prístup k riadeniu inovácií.
- Úpravy a kombinácie- záverečný krok, v ktorom sa vybraný princíp riešenia, nápad transformuje do podoby hotového inovačného riešenia podľa predstáv zákazníka/podiku.
TRIZ- tvorba a riešenie inovačných zadaní (Tureková, Mičieta, 2003)
TRIZ metóda zahŕňa viaceré postupy ku riešeniu zlepšovaní a inovácií. Všetky využívajú pravidlá vývoja inžinierskych systémov a metódy riešenia inžinierskych problémov. Metódu založil Genrich Altschuller, ktorý vytvoril kritériá, ktoré by mala metóda TRIZ spĺňať. Metóda by mala:
- Byť systematická a riešiť problémy postupne,
- Vyhľadať všetky riešenia, ktoré existujú a cez ne postúpiť k najlepšiemu riešeniu,
- Byť nezávislá od vnútorných vlastností objektu a mať možnosť opakovania,
- Dať možnosť na prístup do databázy inovačných poznatkov,
- Dať možnosť editáciu tejto bázy,
- Byť dostupná pre užívateľov.
Altschullerom bolo skúmaných niekoľko inovačných riešení, ktoré v rámci metódy TRIZ prerozdelil podľa uvedených kritérií. Následne ich rozdelil podľa stupňa novosti do piatich úrovní:
Prvá úroveň– predstavuje bežne sa vyskytujúce problémy, ktoré sa riešia dostupnými a známymi postupmi,
Druhá úroveň– v rámci tjto úrovne ide o čiastočné zlepšenia v systéme, ktoré sa riešia dostupnými a známymi postupmi,
Tretia úroveň– ide o značné zlepšenie v súčasnom systéme, ktoré sa riešia postupmi z iných odvetví,
Štvrtá úroveň– predstavuje úplne novú generáciu celého systému a využíva äplne nový spôsob fungovania,
Piata úroveň– sú to zriedkavé vedecké objavy vynález úplne nového systému.