Model M-M (Modigliani – Miller)

Trhová hodnota podniku nezávisí od jeho finančnej štruktúry

Model M-M hodnotenia finančného zdravia podniku vychádza z koncepcie F. Modiglianiho a K. H. Millera. Základnou tézou tejto koncepcie je tvrdenie, že trhová hodnota podniku nezávisí od jeho finančnej štruktúry. Rozhodujúcim zdôvodnením je, že na dobre fungujúcom trhu musia mať investície prinášajú rovnaký čistý výnos aj rovnakú cenu (t.j. rovnakú trhovú hodnotu). Trhová hodnota podniku teda nezávisí od finančnej štruktúry, ale výlučne od výnosnosti celého kapitálu.

Predpoklady modelu Modigliani – Miller

Model M-M ráta s týmito predpokladmi:

• kapitálový trh je dokonalý, informácie sú bezplatné a sú k dispozícii všetkým investorom, neráta sa s transakčnými nákladmi, investori sa správajú racionálne
• podniky možno začleniť do viacerých skupín. V každej skupine sú zaradené podniky s rovnakým stupňom prevádzkového rizika a v dôsledku toho aj s rovnakou výnosnosťou vloženého kapitálu. Rizikovosť a výnosnosť kapitálu sa medzi skupinami podnikov líšia.
• čistý výnos sa v jednotlivých obdobiach nemení a pravdepodobný výnos je pre všetkých investorov v danej skupine podnikov (v danej triede výnosnosti) rovnaký
• neberie sa do úvahy zdaňovanie zisku
• možnosť získať úver a podmienky jeho získania sú rovnaké pre všetky subjekty kapitálového trhu

Nedostatky modelu M-M

Finančná teória vyčítala modelu Modigliani – Miller tieto skutočnosti:

• nezohľadňuje vplyv daní
• existencia nákladov finančných ťažkostí

Tvrdenie 1: Náklady finančných ťažkostí

Existencia nákladov finančných ťažkostí predstavuje náklady, ktoré sa vynakladajú na zmiernenie rozporov medzi vlastníkmi a manažérmi:

• vlastníci sa snažia o výnosnosť aj napriek riziku
• manažéri sú opatrnejší pri zvyšovaní zadĺženosti podniku

Náklady finančných ťažkostí sú náklady, ktoré vznikajú vtedy, keď podniku vznikne riziko platobnej neschopnosti a nie je schopný uhradiť svoje splatné záväzky. Tieto náklady zahŕňajú:

1. náklady úpadku – všetky priame a nepriame náklady, ktoré sú dôsledkom finančných ťažkostí podniku, napríklad:
   • náklady na právnikov a expertov, ktoré musí podnik uhradiť
   • zvýšené úroky požadované veriteľmi, ktorí tak kompenzujú zvýšené riziko
   • znížený záujem zákazníkov
   • nižšia trhová cena podniku
   • náklady spojené s odchodom kvalifikovaných pracovníkov z podniku
2. agentúrne náklady – vyplývajú z konfliktu záujmov medzi majiteľmi akcií, manažérmi, či veriteľmi

Tvrdenie 2: Náklady kapitálu

Hodnota podniku, ktorý využíva cudzí kapitál = hodnota podniku pri plnom akciovom financovaní + súčasná hodnota daňového štítu – súčasná hodnota nákladov finančných ťažkostí.

Náklady kapitálu možno definovať 3 spôsobmi:

1. náklady kapitálu predstavujú pre podnik výdavok, ktorý musí zaplatiť za získanie rôznych foriem kapitálu. Cena kapitálu sa vyjadruje v % z hodnoty vloženého kapitálu a používa sa pre ňu pojem náklady kapitálu.
2. náklady kapitálu predstavujú mieru výnosov, ktoré požadujú investori, ktorí vkladajú svoje prostriedky do podniku. Na náklady kapitálu vplýva vo veľkej miere kapitálový trh a situácia na ňom.
3. náklady kapitálu predstavujú minimálnu výnosnosť, ktorú podnik musí dosiahnuť zo svojich nových investícií. Investícia má rovnaké riziko ako celé doterajšie podnikanie.

Je nutné rozlišovať:

• náklady jednotlivých druhov kapitálu
• priemerné náklady kapitálu

Priemerné náklady kapitálu

Priemerné náklady kapitálu vypočítame tak, že náklady určitého druhu kapitálu vynásobíme podielom určitého druhu kapitálu na celkovom kapitále. Existujú 3 dôvody prečo ich podnik potrebuje zistiť:

1. náklady kapitálu možno použiť ako diskontný faktor pri prepočte výnosnosti investičných projektov
2. náklady kapitálu možno využiť v podobe hraničných nákladov kapitálu na výpočet optimálnej výšky kapitálových výnosov
3. náklady kapitálu možno použiť pri výpočte optimálnej kapitálovej štruktúry

Priemerné náklady kapitálu sú bez akýchkoľvek úprav použiteľné ako diskontný faktor, ak:

• štruktúra zdrojov financovania investičného projektu je veľmi podobná kapitálovej štruktúre (štruktúre zdrojov financovania) podniku ako celku; ak sa počíta s podstatne väčším objemom cudzieho kapitálu, diskontný faktor možno znížiť;
• riziko investičného projektu je rovnaké ako riziko podniku; ak je riziko investičného projektu väčšie ako riziko podniku ako celku je potrebné diskontnú sadzbu upraviť.

Hraničné náklady vyčísľujú, o koľko vzrastú celkové náklady, ak sa objem výroby zvýši o nejakú jednotku.