Koncom 50. rokov sa začínajú objavovať SITUAČNÉ TEÓRIE F. Fiedler – od začiatku 50. rokov sa systematicky zaujímal o vodcovstvo. Až koncom 60. Rokov prišiel …
Vznikla v období druhej sv. vojny (40. roky). Odzrkadľuje neúspech teórie charakteristických vlastností. Vznikla medzi dôstojníkmi a vojakmi, ktorí sa snažili nájsť vhodný štýl vedenia. …
Predstavuje prvý systematický pokus porozumieť problematike vedenia. Je zameraná na rozpoznanie zvláštnych charakteristík vedúceho, ktoré predznamenávajú úspech. Znamená výskum, v ktorom sa skúmajú vedúci pracovníci. …
Vedenie je sociálny proces, v ktorom vedúci hľadá dobrovoľnú účasť podriadených v snahe dosiahnuť ciele organizácie. Musí byť prítomné na všetkých úrovniach organizácie. Vodcovské správanie …
Japonský manažment – vychádza z dvoch koreňov: 1. japonský – japonská skupinová etika – konfucionizmus – skupinová harmónia, skupinové ciele sa presadzujú pred individuálnymi. – …
Je založený na analýze a zhodnotení poznatkov manažérskej praxe. Vzhľadom na šírku týchto skúseností v rôznych oblastiach a na rôznych úrovniach je veľmi rozšírený. Z …
V priebehu 2. sv. vojny a po nej sa do popredia dostáva interdisciplinárnosť v manažmente, ktorá je determinovaná technickým rozvojom a konštruovaním počítačov, vznikom teórie …
Behavioristická škola, škola ľudských vzťahov V priebehu 20. rokov vzniká nový výrazný prúd manažmentu – behavioristická škola (škola ľudských vzťahov). Bol dôsledkom kritiky taylorizmu, pretože …
Význam a chápanie manažmentu sa vyvíjalo spolu s vývojom jednotlivých teórií manažmentu. Manažment ako sústava poznatkov sa začína formovať v novodobých dejinách po nástupe priemyselnej …
Manažment z angl., znamená riadenie. Manažment je sústava poznatkov o informačno-komunikačnom procese pôsobenia subjektov manažmentu na objekt (priebeh prac. procesov v organizácii), pričom výsledok tohto …
„Úspešnosť podnikov je determinovaná kvalitou ich manažmentu. Podniky s dobrým manažmentom, predovšetkým vrcholným a stredným, prosperujú. Podniky, ktorých manažment nedokáže efektívne zabezpečiť cieľové fungovanie, sú …
Porvazník, J. (1999): Ak má pracovná skupina plniť cieľ svojej existencie, mala by byť ako celok, ale aj jednotliví členovia, pripravení – vzdelaní z hľadiska …
Vedúci skupiny by mal pri vedení skupiny dodržiavať a postupovať nasledovne: ? Identifikovať spoločné záujmy členov skupiny a určiť ciele riešenia problému tak, aby ich …
Pracovné skupiny sa podľa Khelerovej, V. (1995) vyznačujú určitými spoločnými znakmi. Tieto znaky sú definované následovne: 1. Spoločná minulosť. Na výkon, ako aj na formovanie …
Vlastná negativita sa niekedy dá identifikovať pomerne s veľkými problémami. Vzniká vtedy, ak naše postoje, myšlienky a pocity sa prejavujú v negatívnom spôsobe správania sa …
Neodmysliteľnou súčasťou práce manažéra je práca s ľuďmi. Často sa manažér v komunikačnom a pracovnom systéme stretáva aj s ľuďmi, ktorí šíria okolo seba negatívne …
Pri skúmaní zmeny sa silne zameriavame na skupiny. Dôvodom pre túto orientáciu je, že skupiny predstavujú jednak srdce odporu v organizácií s averziou k zmene, …
Jedným z najväčších problémov v procese riadenia zmien, jedným z najnestabilnejších prvkov zmeny je a aj v budúcnosti bude človek. Na strane jednej : človek …
Kurt Lewin a schéma silového poľa Kurt Lewin (1951), ktorý zostavil schému silového poľa, stanovil aj tri kritické štádia v zavádzaní zmeny alebo inovácie: rozmrazenie …
Pri odbornom prístupe k zmene organizácie požiadajú odborníkov, aby problém analyzovali a urobili posudok a aby odporučili, prípadne aj zaviedli nimi uprednostnené riešenie. Týmto expertom …
Kľúčovým predpokladom je schopnosť manažéra predstaviť si rôzne varianty toho, čo je možné a dosiahnuteľné. Základným predpokladom je: ? Tvorivý štýl myslenia. Tento štýl myslenia …