Podstata organizovania a organizačnej štruktúry
Organizovanie môžeme teda chápať ako proces usporiadania úloh, zdrojov a vzťahov medzi nimi. Je to proces špecifikácie a koordinácie činností a vzťahov v systéme za účelom efektívnej transformácie zdrojov na vytýčené ciele (za účelom cieľového správania).
Organizovanie patrí medzi základné funkcie manažmentu. Jeho hlavnou úlohou je tvorba a zdokonaľovanie organizačnej štruktúry. Tvorba organizačnej štruktúry predstavuje formálny systém, ktorý manažérom umožňuje uskutočniť deľbu práce, zabezpečiť pracovnú špecializáciu, koordinovať činnosti a delegovať právomoci v záujme efektívneho dosiahnutia týchto cieľov.
Zmyslom organizovania je utvoriť podmienky na koordináciu úsilia pomocou vytvárania štruktúry procesov a štruktúry vzťahov medzi úlohami, právomocami a zodpovednosťou.
Organizovanie ako proces musí zohľadňovať niekoľko skutočností:
- Organizačná štruktúra musí vychádzať z cieľov, stratégie a plánov, pretože od nich sa odvodzujú činnosti.
- Musí vyjadrovať disponibilnú právomoc manažmentu. Ak právomoc v danej organizácii znamená len určité právo voľného konania, potom treba uskutočniť zmenu.
- Akákoľvek organizačná štruktúra, rovnako ako stratégia a plán, musí zohľadňovať svoje prostredie. Organizačná štruktúra nemôže byť nikdy statická. Neexistuje organizačná štruktúra, ktorý by dokonale fungovala v akejkoľvek situácii. Efektívna organizačná štruktúra musí vychádzať z danej situácie.
Na organizovanie nadväzujú ostatné manažérske funkcie. Základný logický postup funkcie organizovania predstavuje v skutočnosti plánovanie, proces organizovania, ktoré zahŕňa nasledujúce kroky:
- Stanovenie cieľov podniku.
- Formulovanie podporných cieľov, taktík a plánov.
- Identifikácia a klasifikácia činností potrebných na ich dosiahnutie.
- Zoskupovanie týchto činností z hľadiska disponibilných ľudských a materiálnych zdrojov tak, aby ich bolo možné za daných okolností vykonať čo najlepšie.
- Delegovanie právomocí pre vedúcich skupín na vykonávanie daných činností.
- Horizontálne a vertikálne prepojenie týchto skupín pomocou vzťahov nadriadenosti, podriadenosti a pomocou informačných tokov.
Organizačná štruktúra je formálny systém vzťahov v rámci organizácie, ktorý umožňuje diferencovať a súčasne aj integrovať činnosti a pracovníkov vykonávajúcich tieto činnosti do jedného celku. Výsledkom tejto organizačnej diferenciácie a integrácie činností je útvarová štruktúra. Útvarom môžu byť divízie, závody, prevádzky, úseky, odbory, oddelenia. Útvar má vymedzenú funkciu, právomoci a zodpovednosti a je prepojený vertikálnymi, resp. horizontálnymi, alebo oboma väzbami s inými útvarmi.
„Organizačná štruktúra je formálny systém organizačných vzťahov, ktorý umožňuje identifikovať postavenie zamestnanca v hierarchii, stanoviť mu kompetencie a zodpovednosti, ktorý vyplývajú z jeho hierarchického postavenie v organizácii.“[1]
[1] MIKUŠ, P., DROPPA, M. 2010. Základy manažmentu. Ružomberok: VERBUM, 2010. 261 s. ISBN 978-80-8084-655-0. s. 145.