RASTOVÉ STRATÉGIE patria medzi podnikové stratégie a rozlišujeme:
1. stratégiu koncentrácie
2. vertikálnu integráciu
3. príbuznú diverzifikáciu
4. nepríbuznú diverzifikáciu
? STRATÉGIA KONCENTRÁCIE
– sústreďuje sa na jeden výrobok alebo službu
– rast sa realizuje zväčšovaním pôvodného podnikania
– obmedzuje výber rastových príležitostí a zvyčajne vyúsťuje do pomalšieho, no kontrolovanejšieho a stabilnejšieho rastu
Uskutočňuje sa týmito spôsobmi:
? rozvoj trhu – zväčšovanie existujúceho trhu, získavanie väčšieho podielu na existujúcom trhu, expanzia do nových teritórií, osadenie nových trhových segmentov
? rozvoj výrobku – obmena alebo inovácia základného výrobku alebo služby, pričlenenie nových príbuzných produktov
– pomáha zúžitkovať dobrú povesť podniku, ktorú nadobudol s doterajšou produkciou
? horizontálna integrácia – pričleňovanie jedno alebo viac podnikaní, ktoré vyrábajú podobné výrobky alebo služby a pôsobia v rovnakej časti odvetvia
– takmer všetky horizontálne integrácie sa uskutočňujú kúpou iného podniku v tom istom podnikaní
? VERTIKÁLNA INTEGRÁCIA
– presúvanie a rozširovanie do oblastí, ktoré slúžia ako dodávatelia alebo odberatelia pre kmeňové výrobky a služby
Spôsoby:
? spätná integrácia – ak sa podnikanie rozširuje do oblasti, ktorá slúži ako dodávateľ
? ústretová integrácia- ak podnikanie preniká do oblastí, ktoré používajú a spotrebúvajú jeho produkty
? úplná vertikálna integrácia – ak podnik vyrába všetky vstupy do svojich spracovateľských procesov a odbytuje celú svoju produkciu sám
? zúžená integrácia – ak sa na vstupoch a výstupoch podieľajú aj iné podniky.
Hl. motív zavedenia vertikálnej integrácie je upevnenie, posilnenie konkurečných pozícií pôvodných alebo hlavných produktov.
Výhody:
– úspora výrobných N v technologicky naväzujúcich procesoch
– zníženie N na predaj, reklamu, dopravu
– zdokonalenie kvality
– ochrana vlastnej originálnej technológie v dôsledku dobre utajeného know-how
– odstránenie závislosti od dodávateľov a odberateľov.
Nevýhody:
– vyššie N – ak je podnik nútený nakupovať vstupy len od vlastných dodávateľov, hoci existujú lacnejšie externé zdroje
– citlivosť na zmeny technológie – keď zastará niektorá časť výrobno-techn. zariadenia
– citlivosť na zmeny dopytu
Alternatívou vertikálnej integrácie sú dlhodobé zmluvy (uzavretie dlhodobých zmluvy s dodávateľmi alebo odberateľmi bez toho, aby vnikli N na riadenie, ktoré sprevádzajú vertikálnu integráciu.
? PRÍBUZNÁ DIVERZIFIKÁCIA
– diverzifikovanie do podnikaní, ktoré sú vo vzájomnom vzťahu so strategickým súladom. Strategický súlad existuje vtedy, keď odlišné podnikania majú príbuzné výrobno-technické reťazce, takže vznikajú významné príležitosti na pôsobenie v inom podnikaní
Výhody:
– diverzifikované podnikanie dosiahne väčšiu výkonnosť jako je súčet výkonov nezávislých podnikaní
– dovoľuje podnikom uchovať určitý stupeň jednoty podnikateľských aktivít, nadobudnúť konkurenčné výhody z prenosu zručností, rozprestrieť podnikateľské riziko na širšiu bázu
– úspora N z rozsahu
Formy:
• vstup do podnikania, v ktorom je možné využiť predajné, reklamné a distribučné aktivity z doterajšieho podnikania (napr. pekáreň chleba kúpi výrobcu jemného pečiva)
• využitie veľmi príbuzných technológií (napr. výrobca umelých hnojív diverzifikuje do chemikálií na ochranu rastlín)
• transfer know-how a skúseností z jedného podnikania do iného (napr. vzdelávacia inštitúcia začne poskytovať poradenské služby)
• transfer výrobnej značky a dobrej povesti do nového výrobku alebo služby (napr. výrobca pneumatík diverzifikuje do pneuservisu)
• nadobudnutie nových podnikaní, ktoré významne podporia pozície v kmeňovom podnikaní (napr. káblová spoločnosť kúpi filmovú spoločnosť, aby poskytovala originálne programy)
Strategický súlad sa nachádza v 3 miestach:
1. v oblasti marketingu
– rovnakí zákazníci
– rovnaké distribučné kanály
– podobá podpora predaja
2. v oblasti výroby
– využitie rovnakých výrobných zariadení a pracovných zručností
– podobnosť výrobných metód a know-how
– spoločný dodávatelia a surovinové zdroje
– rovnaké materiály
3. v oblasti riadenia
– metódy riadenia a manažérskych skúseností sú prenosné do iného podnikania.
Príbuzná diverzifikácia je zameraná na získanie akéhokoľvek úžitku, ktorý vyplynie zo strategického súladu.
Cieľom príbuznej diverzifikácie je premeniť strategický súlad medzi podnikaniami na vyššiu úroveň konkurenčnej výhody než akú by boli dosiahli samostatné podnikateľské jednotky.
? NEPRÍBUZNÁ DIVERZIFIKÁCIA
– diverzifikácia do akéhokoľvek odvetvia, v ktorom vrcholové vedenie zaznamená atraktívnu ziskovú príležitosť
– rozhodnutie o nepríbuznej diverzifikácii je založené na hľadaní vhodnej príležitosti, zvyčajne etablovaného podniku v nepríbuznom odvetví
Podnikové stratégie sledujú vhodné podniky podľa týchto kritérií:
– ukazovatele rentability
– kapitálový vklad na obnovu a rozvoj fixných aktív
– rast potenciálneho odvetvia
– zraniteľnosť odvetvia voči recesii, inflácii, vysokej úrokovej miere
– reálne alebo potenciálne sociálne a ekon. Potreby.
Vysokoatraktívne príležitosti pre nepríbuznú diverzifikáciu predstavujú:
? podniky s podnodnotenými aktívami (hodnota podniku je nižšia ako trhová. Opätovný predaj prinesie viac ako pôvodná trhová cena)
? podniky vo finančnej tiesni (podnik je kúpený za dohodnutú cenu, potom sa finančne ozdraví a drží sa buď jako dlhodobá investícia alebo sa vo vhodnej chvíli predá)
? podniky s dobrými rastovými vyhliadkami ale s nedostatočným kapitálom.
Podniky, ktoré presadzujú stratégiu nepríbuznej diverzifikácie takmer vždy vstupujú do nového podnikania formou akvizície (prevzatia, kúpy) etablovaného podniku.
Výhody:
– podnikateľské riziko je rozptýlené do množiny odvetví
– kapitálové zdroje musia byť investované do akéhokoľvek odvetvia s najlepšou vyhliadkou zisku
– ziskovosť celého podniku je vyrovnanejšia
– bohatstvo akcionárov sa zvyšuje v závislosti od finančných a strategických zručností vedenia podniku nakupovať cenovo zaujímavé podniky.
Nevýhody:
– vysoké nároky na vedenie podniku
– výkonnosť portfólia zloženého z nepríbuzných podnikaní má sklon byť väčšia ako je súčet individuálnych výkonov podnikateľských jednotiek, ktoré by pôsobili nezávisle
– prax príliš nepotvrdzuje vyváženú cyklickosť rozmanitých podnikaní.
Nepríbuzná diverzifikácia má zmysel vtedy, keď podnik potrebuje uniknúť z neatraktívneho odvetvia a nemá zvláštne schopnosti, ktoré by mohol preniesť do príbuzných podnikaní.