Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 13 – ROZHODOVANIE O VOĽBE ZDROJOV DLHODOBÉHO FINANCOVANIA PODNIKU, FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU, MODELY FINANČNEJ ŠTRUKTÚRY, OPTIMÁLNA FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 13 – ROZHODOVANIE O VOĽBE ZDROJOV DLHODOBÉHO FINANCOVANIA PODNIKU (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Ukážka dokumentu
Pozrite si náhľad dokumentu na stiahnutie: Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 13 – ROZHODOVANIE O VOĽBE ZDROJOV DLHODOBÉHO FINANCOVANIA PODNIKU, FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU, MODELY FINANČNEJ ŠTRUKTÚRY, OPTIMÁLNA FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA.
Ekonomika podniku - okruh č. 13
ROZHODOVANIE O VOĽBE ZDROJOV DLHODOBÉHO FINANCOVANIA PODNIKU, FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA PODNIKU, MODELY FINANČNEJ ŠTRUKTÚRY, OPTIMÁLNA FINANČNÁ ŠTRUKTÚRA
Finančné potreby a finančné zdroje podniku
Finančné potreby podniku môžeme z hľadiska príčin ich vzniku členiť na:
- potreby vznikajúce pri založení podniku - pri založení podniku treba najskôr sústrediť kapitál, s ktorým možno začať podnikateľskú činnosť. Je to prvotný vklad podnikateľa tvoriaci ZI podniku. Spôsob získavania prvotného vkladu kapitálu sa líši podľa právnej formy zakladaného podniku, a s jednotlivými právnymi formami podnikov sa spája aj rad podmienok a obmedzení pre finančné sústreďovanie ZI podniku. Pri zahájení podnikovej činnosti vznikajú však aj ďalšie finančné potreby - podnik plynulo nakupuje materiál, začína vyrábať, vyplácať mzdy, vznikajú ďalšie prevádzkové výdavky, t. z. začína normálny kolobeh kapitálu spojený s podnikateľskou činnosťou. Postupne sa vytvorí charakteru podnikových aktivít zodpovedajúca štruktúra majetku. Súčasne dochádza ku zapojeniu cudzieho kapitálu do celkového kapitálu, vznikajú rôzne krátkodobé či dlhodobé záväzky, t. z. ustaľuje sa tak finančná štruktúra, zodpovedajúca finančnej politike podniku.
- potreby vznikajúce pri činnosti a ďalšom rozvoji podniku - ďalší rozvoj podniku je podmienený zvyšovaním kapitálu. Zdrojmi môžu byť:
- dodatočné vklady vlastníkov (v a.s. ďalšia emisia akcií, v iných právnych formách zvýšenie vkladu spoločníkov)
- vnútorné zdroje zahŕňajúce zisk po zdanení znížený o podiely vyplatené vlastníkom, a odpisy HIM a NIM (odpisy neznamenajú prírastok kapitálu, len uvoľnenie jeho časti v peňažnej forme; používajú sa spravidla na obnovu IM, príp. s ďalšími zdrojmi uvoľnenými reštrukturalizáciou podnikového majetku na alokáciu zodpovedajúcu rozvojovým zámerom podniku)
- prírastky podnikových záväzkov, predovšetkým záväzkov dlhodobých a strednodobých
Finančné zdroje podniku môžeme členiť z rôznych hľadísk, pričom každé nám bližšie charakterizuje istú stránku ich pôsobenia v podniku.
a) podľa účelu, na ktorý sú určené, získava podnik finančné zdroje ako kapitál alebo ako peniaze:
- finančné zdroje ako kapitál - ak zdroje slúžia na zriadenie, rozšírenie, modernizáciu alebo iné zveľadenie podniku, investujú sa, vkladajú sa teda do podniku na trvalo alebo dlhodobo. Podnik ich spravidla získava na kapitálovom trhu.
- finančné zdroje ako peniaze - slúžia na zabezpečenie platobnej schopnosti a likvidity podniku v priebehu jeho hospodárenia, uspokojujú iba dočasnú, spravidla krátkodobú finančnú potrebu, a získavajú sa na peňažnom trhu
b) z časového hľadiska:
- finančné zdroje k dispozícii na neobmedzený čas (trvalo) - takýto charakter má ZI podniku získavané pôvodnými a dodatočnými vkladmi vlastníkov a samofinancovaním
- dlhodobé finančné zdroje - zdroje získavané úverovou formou. Spravidla sa podrobnejšie členia na dlhodobé záväzky (so splatnosťou nad 4 až 6 rokov) a strednodobé záväzky (so splatnosťou 1 až 4 roky).
- krátkodobé finančné zdroje - rôzne druhy úverových zdrojov s lehotou splatnosti do 1 roka
c) podľa zdroja, z ktorého do podniku finančné zdroje plynú:
- externé finančné zdroje - všetky zdroje plynúce do podniku od iných subjektov, t. z. všetky druhy úverov a pôžičiek, dotácie, ale aj pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov
- interné finančné zdroje - zisk po zdanení znížený o dividendy, odpisy z IM a zdroje uvoľňované pri zmenách majetkovej a finančnej štruktúry
d) z hľadiska vlastníctva:
- vlastné finančné zdroje - interné zdroje, pôvodné a dodatočné vklady vlastníkov. Všetky tieto zdroje má podnik trvalo k dispozícii, vytvárajú jeho vlastné imanie, t.j. ZI, fondy, v ktorých sa postupne kumulujú vnútorné podnikové zdroje venované na jeho rozvoj (kapitálov fondy a fondy zo zisku), ako aj ešte nerozdelený zisk.
- cudzie finančné zdroje - zahŕňajú všetky druhy úverov, pôžičiek a záväzkov (vrátane stálych a nestálych pasív), príp. aj nenávratnú finančnú pomoc, ktorú poskytuje podniku ŠR, účelové fondy a nadácie.
Vzájomné vzťahy rozoberaných pohľadov na finančné zdroje sú zobrazené v tabuľke:
FINANČNÉ ZDROJE
Zisk Odpisy Vklady vlastníkov Finančná pomoc Dlhodobé a strednodobé úvery a záväzky Krátkodobé úvery a záväzky
Podľa času trvalé dlhodobé krátkodobé
Podľa zdroja interné externé
Podľa vlastníctva vlastné cudzie
Finančná štruktúra
Finančná štruktúra - podiel jednotlivých zložiek vlastného a cudzieho kapitálu na celkovom kapitále, ktorý finančne kryje majetok podniku. Statický stav finančnej štruktúry charakterizuje strana pasív podnikovej súvahy. Dynamiku procesu vyjadruje podiel vlastného a cudzieho kapitálu na finančnom krytí prírastku podnikového majetku za istý časový úsek.
V súvislosti s finančnou štruktúrou je dôležité spomenúť pojem kapitálová štruktúra - štruktúra dlhodobých zdrojov podniku k určitému časovému okamihu, je súčasťou finančnej štruktúry
Finančné zdroje podniku môžeme rozdeliť na 3 základné skupiny:
1. VLASTNÉ ZDROJE:
a) základné imanie - tvorí sa vkladmi vlastníkov alebo upisovaním akcií v nominálnej cene. Tvorí v podstate pevnú časť vlastného imania, ktorá vzniká najmä pri založení spoločnosti. Meniť sa môže len so súhlasom spoločníkov alebo valného zhromaždenia a.s. Jeho veľkosť je daná právnymi predpismi (Obchodný zákonník), mala by zodpovedať trvalej potrebe vlastného kapitálu, ktorá vyplýva z potreba stáleho majetku a trvalej časti obežného majetku. V prípade vykazovania straty, ktorá sa neuhradí inou formou, dochádza k zníženiu ZI.
b) kapitálové fondy - možno sem zaradiť najmä emisné ážio (časť uznaných vkladov, ktorými sa nezvyšuje ZI kapitálovej spoločnosti, tvorí sa prebytkom emisnej ceny nad NH akcie), fondy tvorené z darov, dotácií na nadobudnutie stáleho majetku, vklady spoločníkov, ktorými sa nezvyšuje ZI a pod.
c) fondy zo zisku - majú charakter tzv. zákonných fondov (ako zákonný rezervný fond, ktorý sa musí tvoriť v s.r.o. a v a.s., a nedeliteľný fond, ktorý sa tvorí v družstve), alebo charakter dobrovoľný (vznikajú na základe spoločenskej zmluvy, stanov, rozhodnutia VZ a pod.)
d) HV minulých rokov - vystupuje v podobe nerozdeleného zisku, teda zisku, ktorý nebol použitý na prídely do fondov alebo na dividendy a previedol sa do ďalšieho obdobia
e) HV bežného účtovného obdobia - podlieha schvaľovaciemu konaniu obchodnej spoločnosti alebo družstva, preto sa do doby jeho rozdelenia eviduje na účte "HV v schvaľovacom konaní". Časť z neho sa zvyčajne rozdeľuje aj mimo podniku vo forme dividend, podielov na HV a pod.
2. CUDZIE ZDROJE:
a) rezervy - tvoria sa na vrub nákladov podniku (znižujú vykazovaný zisk). Predstavujú čiastky peňazí, ktoré bude musieť podnik v budúcnosti vydať, ide teda o budúce záväzky (napr. rezervy na opravy HIM, na úhradu kurzových strát a pod.). Z dôvodu záväzkov sú teda cudzími zdrojmi.
b) dlhodobé záväzky - vystupujú vo forme záväzkov z obchodného styku po dobu dlhšiu ako 1 rok. Patria sem emitované obligácie, dlhodobé zálohy od odberateľov, dlhodobé zmenky na úhradu a pod.
c) krátkodobé záväzky - predstavujú záväzky voči dodávateľom po dobu kratšiu ako 1 rok, krátkodobé zmenky na úhradu, krátkodobé zálohy od odberateľov, záväzky voči zamestnancom, voči inštitúciám sociálneho zabezpečenia, voči spoločníkom, štátu a pod.
d) bankové úvery a výpomoci - zahrňujú dlhodobé úvery s lehotou splatnosti dlhšou ako 1 rok, bežné krátkodobé úvery, úvery na eskontované zmenky, ako aj krátkodobé finančné výpomoci (emitované krátkodobé obligácie, komerčné CP a pod.)
3. OSTATNÉ PASÍVA - zachytávajú najmä zostatky výdavkov budúcich období, zostatky výnosov budúcich období a kurzové rozdiely
Finančnú štruktúru ovplyvňuje kombinované pôsobenie množstva faktorov:
- NÁKLADY KAPITÁLU - náklady podniku na získavanie a viazanie jednotlivých zložiek kapitálu. Rozlišujeme:
a) náklady vlastného kapitálu - je to podiel na zisku, ktorý vlastník očakáva a získa za vklad svojho kapitálu do podniku. Vlastníkmi očakávaná a požadovaná cena ich kapitálu je v jednotlivých podnikoch rozdielna, a to vzhľadom na rôznu rizikovosť vkladu do príslušného podniku. S rastúcim rizikom rastú aj náklady vlastného kapitálu, pretože musia investorom kompenzovať zvýšené ohrozenie ich kapitálu.
b) náklady cudzieho kapitálu - úrok, ktorý treba platiť veriteľom. Základná úroková miera je daná situáciou na finančnom trhu, konkrétna výška úrokovej miery jednotlivých úverových zdrojov sa však líši:
- podľa doby, na ktorú je úver poskytnutý: vo všeobecnosti platí, že dlhodobé úvery sú "drahšie" ako strednodobé a krátkodobé úvery. Sú totiž pre veriteľa rizikovejšie, a to hľadiska jeho vlastnej likvidity (viažu mu dlhšie jeho prostriedky), ako aj z hľadiska likvidity dlžníka (na dlhšiu dobu veriteľ ťažšie odhaduje jej vývoj)
- podľa bonity dlžníckeho podniku: čím nižšie hodnotí veriteľ túto bonitu, tým je úver drahší (rastie riziková prémia zahrnutá v úrokovej miere)
Vo všeobecnosti platí, že náklady vlastného kapitálu sú pre podnik vyššie ako náklady cudzieho kapitálu, a to z 2 dôvodov:
? riziko vlastníka je vyššie ako riziko veriteľa - veriteľ vkladá prostriedky do podniku na istý vopred dohodnutý čas a po jeho uplynutí sa mu vrátia. Táto návratnosť býva spravidla zabezpečená nejakou zárukou. Má zaručený pravidelný úrokový výnos, ktorý získava bez ohľadu na ziskovosť dlžníckeho podniku. Na druhej strane, vlastník vkladá do podniku prostriedky na vopred neobmedzený čas a môže ich získať späť len predajom svojho podielu alebo pri likvidácii podniku. Jeho dôchodok plynúci z titulu vlastníctva nie je vopred určený a závisí od výsledkov hospodárenia podniku. Na ťarchu svojho kapitálu znáša plne podnikateľské riziká. Táto všeobecne vyššia rizikovosť vlastníka sa kompenzuje vyššou priemernou cenou vlastného kapitálu v porovnaní s cenou cudzieho kapitálu.
? platené úroky z úveru sú súčasťou podnikových nákladov, znižujú zisk ako základ na výpočet dane z príjmov. Skutočnými nákladmi úveru pre podnik teda nie je celý úrok, ale úrok znížený o úsporu dane.
Ak prihliadame len na rozdielnosť nákladov vlastného a cudzieho kapitálu, potom zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitále vedie k znižovaniu priemerných nákladov kapitálu pre podnik. Tento jav sa označuje pojmom finančný leverage. Priemerné náklady kapitálu môžeme stanoviť podľa vzorca:
NK = NVK * VK / (VK + CK ) + NCK * CK / ( VK + CK )
- RIZIKO VZNIKU PLATOBNEJ NESCHOPNOSTI - zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu na celkovom kapitále podniku zvyšuje riziko vzniku platobnej neschopnosti. Je to preto, že dlhovú službu (t.j. platenie úrokov a uhrádzanie splatných úverov) musí podnik zabezpečovať bez ohľadu na dosahovaný HV. Pri vysokom podiele úveru každý výkyv vo výnosoch a nákladoch podniku môže viesť k neschopnosti platiť úroky a splátky, teda k platobnej neschopnosti. Vzniká leverage riziko.
Vznik platobnej neschopnosti vyvoláva dodatočné náklady (platenie penále dodávateľom, zvýšené úroky z úverov nesplatených v lehote a iné), znižuje podnikové výnosy, vznikajú zvýšené náklady spojené s následným prekonávaním platobnej neschopnosti (získavanie dodatočných finančných zdrojov), príp. s nútenou likvidáciou podniku.
Hodnotové ocenenie rizika vzniku platobnej neschopnosti pre rôzny podiel cudzích zdrojov v konkrétnom podniku je zložitá úloha. Veritelia, resp. potencionálni veritelia rôznymi metódami hodnotia úverovú schopnosť a bonitu dlžníckych podnikov a podľa toho sa rozhodujú o poskytovaní úverov a o ich úrokových sadzbách. Je zrejmé, že s rastom podielu cudzieho kapitálu rastie aj veriteľmi požadovaná úroková miera. Pri raste úverového zaťaženia podniku aj vlastníci pociťujú zvyšujúce sa riziko platobnej neschopnosti a tým rast rizikovosti vkladu svojho kapitálu. Preto ako kompenzáciu očakávajú a požadujú vyšší výnos. S rastom podielu cudzieho kapitálu teda rastú aj náklady vlastného kapitálu (tento rast sa označuje ako "skrytá cena dlhu").
- ZLOŽENIE PODNIKOVÉHO MAJETKU - má úzku väzbu na štruktúru finančných zdrojov, ktorými je tento majetok krytý. Osobitnú dôležitosť má "kvalita" aktív z hľadiska ich likvidity, pretože likvidnosť aktív významne determinuje zloženie finančných zdrojov.
Platí tu všeobecne akceptované zlaté pravidlo financovania, ktoré požaduje, aby zdroje, ktorými sú jednotlivé zložky majetku finančne kryté, boli v podniku k dispozícii minimálne na dobu, po ktorú je príslušná zložka majetku v podniku viazaná. Na to nadväzuje zlaté bilančné pravidlo, ktoré požaduje, aby dlhodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik dlhodobo, resp. trvalo k dispozícii, a aby krátkodobo viazaný majetok bol financovaný kapitálom, ktorý má podnik k dispozícii len krátkodobo.
Štruktúra podnikového majetku závisí od odboru podnikania, veľkosti podniku, vnútornej štruktúry jeho činnosti, hospodárskej politiky podniku a od mnohých ďalších skutočností. Práve tak, ako je rôznorodá táto majetková štruktúra, sa v závislosti od toho diferencuje aj finančná štruktúra jednotlivých podnikov.
- ÚROVEŇ A VÝKYVY CASH FLOW PODNIKU - majú priamu väzbu na možnosť podniku plniť v budúcnosti záväzky dlhovej služby, t.j. v dohodnutých termínoch uhrádzať veriteľom úroky a splátky úverov. Podnik, ktorý očakáva celkový rast svojich tržieb bez väčších výkyvov, môže mať vyšší podiel cudzieho kapitálu, pretože očakávaný vývoj jeho cash flow je zárukou plnenia aj vyšších záväzkov voči veriteľom. Ak podnik očakáva v dôsledku zhoršenia konjunktúry vo svojom odbore podnikania zníženie svojich tržieb a tým aj ziskov, nemal by uvažovať so zvyšovaním podielu cudzieho kapitálu - práve naopak, mal by sa usilovať v záujme svojej bezpečnosti o jeho znižovanie.
- INTENZITA ZDAŇOVANIA PODNIKOVÉHO ZISKU - pre formovanie finančnej štruktúry je dôležitá preto, že úroky z cudzieho kapitálu sú súčasťou nákladov, znižujú podnikový zisk, a tým aj základ pre výpočet dane z príjmov. S rastom podielu cudzieho kapitálu sa znižuje daňové zaťaženie podniku. Čím vyššia je daňová sadzba, tým je pôsobenie uvedeného faktora intenzívnejšie.
- FINANČNÁ VOĽNOSŤ FIRMY - znamená taký stupeň jej likvidity, aby mala zabezpečenú rýchlu dostupnosť peňazí na využitie dobrej investičnej príležitosti alebo inej šance ponúkanej na trhu. Taká voľnosť je výhodná najmä pre spoločnosti s dobrými rastovými príležitosťami, ktoré sa spravidla usilujú o konzervatívnejšiu finančnú štruktúru, t. z. o vyšší podiel vlastného kapitálu, ktorý umožňuje vyššiu pružnosť pri rozhodovaní.
Modelové prístupy k riešeniu optimálnej finančnej štruktúry podniku
Kritériom optimalizácie finančnej štruktúry podniku - rovnako ako aj ďalších finančných rozhodnutí - je maximalizácia trhovej hodnoty podniku a súčasne minimalizácia nákladov kapitálu. Vzniká tak zásadná otázka: je možné zmenou finančnej štruktúry ovplyvniť trhovú hodnotu podniku, resp. jestvuje z hľadiska trhovej hodnoty podniku nejaká optimálna finančná štruktúra?
Jednotlivé modely riešiace otázku optimálnej finančnej štruktúry:
1. KLASICKÝ PRÍSTUP - podľa tohto najjednoduchšieho prístupu sa zmena finančnej štruktúry prejavuje v trhovej hodnote podniku. Vychádza sa z toho, že finančný leverage znižuje priemerné náklady na podnikový kapitál (t.j. vážený aritmetický priemer nákladov vlastného a cudzieho kapitálu), a tým zvyšuje trhovú hodnotu podniku. Pri dôkaze tohto tvrdenia sa predpokladajú tieto zjednodušenia:
- neberie sa do úvahy zdaňovanie zisku
- neráta sa s tzv. transakčnými nákladmi spojenými s emisiou akcií alebo so získaním cudzieho kapitálu (napr. emisiou obligácií)
- celý zisk sa rozdeľuje na dividendy
- čistý výnos (t.j. zisk a úroky) sa v jednotlivých obdobiach nemení, a nemení sa ani so zmenou finančnej štruktúry
- rozdelenie pravdepodobnosti očakávaných čistých výnosov je pre všetkých investorov rovnaké
- akcionári požadujú konštantné percento výnosu zo svojho kapitálu takisto, ako veritelia požadujú rovnakú úrokovú mieru bez ohľadu na finančnú štruktúru podniku
Za týchto predpokladov je zrejmé, že zvyšovanie podielu cudzieho kapitálu vedie k znižovaniu priemerných nákladov získavania a viazania kapitálu podniku. Súčasne platí: čím vyšší je podiel cudzieho kapitálu, tým relatívne väčšia časť čistého výnosu pripadá vlastníkom kapitálu, a tým je vyššia trhová hodnota podniku.
Prichádzame tak k pomerne absurdnému záveru: čím je podnik zadĺženejší, tým nižšie sú priemerné náklady kapitálu pre podnik, tým vyššia je trhová cena podniku a tým vyšší zisk pripadá na 1 akciu. Nemožno tu teda odvodiť nejakú optimálnu finančnú štruktúru. (Je to, samozrejme, dané predpokladmi, ktoré sme formulovali, ktoré nezodpovedajú skutočným pomerom v hospodárstve, a postupne ich budeme pri ďalších prístupoch zmierňovať a tak sa viac približovať skutočnosti.)
2. TRADIČNÝ PRÍSTUP - opustime málo realistický predpoklad, že akcionári a veritelia si pri svojich požiadavkách na výnos z kapitálu a výšku úrokov nevšímajú finančnú štruktúru podniku. Opak je pravdou. Rast zadĺženosti podniku zvyšuje riziko veriteľov, ktorí ho kompenzujú zvýšením úrokovej miery. Rast rizika pociťujú aj akcionári a ako kompenzáciu požadujú vyšší výnos zo svojho kapitálu.
Dostávame sa tak k menej extrémnej interpretácii klasického prístupu. Podľa tohto prístupu, podnik si môže požičiavať za bežnú úrokovú mieru až do okamihu, keď začnú veritelia považovať mieru zadĺženosti za takú, ktorá zvyšuje ich riziko. Odvtedy sú ochotní poskytnúť ďalší úver len pri vyššej úrokovej miere, a tak priemerná úroková miera, ktorú podnik platí za cudzí kapitál (NCK), začína rásť. Obdobne, akcionári si do istej miery zadĺženia podniku túto otázku nevšímajú. Ak začínajú kvôli zadĺženiu podniku pociťovať riziko pre svoj kapitál, požadujú ako kompenzáciu zvyšovanie jeho výnosu a náklady podniku na vlastný kapitál (NVK) začínajú rásť. Z toho vyplýva, že do určitého podielu cudzieho kapitálu celkové náklady podniku na kapitál (NK) klesajú a potom začínajú rásť.
Za týchto predpokladov je možné určiť optimálnu finančnú štruktúru - je v bode, v ktorom celkové náklady na kapitál sú minimálne. V tomto bude sa dosahuje aj optimálna (najvyššia) trhová cena podniku (Ct).
požadovaný Ct
výnos NVK
NK
NCK
optimum rast podielu CK
3. Opustíme teraz predpoklad, že čistý výnos sa v jednotlivých obdobiach nemení, je stály. V skutočnosti možno čistý výnos predpokladať len s istou pravdepodobnosťou, je pohyblivý v závislosti od vývoja konjunktúry a od postavenia podniku na trhu. Toto zreálnenie predpokladov umožňuje demonštrovať VZŤAH MEDZI ZMENAMI ČISTÉHO VÝNOSU A FINANČNOU ŠTRUKTÚROU, znázornený na obrázku:
Download súboru
Stiahnite si súbor Štátnice – Ekonomika podniku – 05 – 13 – ROZHODOVANIE O VOĽBE ZDROJOV DLHODOBÉHO FINANCOVANIA PODNIKU (súbor vo formáte PDF). Kliknite na odkaz pravým tlačidlom myši a zvoľte: Uložiť cieľ ako… – Save target as…
Pošlite nám materiály
Chcete rozšíriť túto sekciu? Máte dobré materiály, ktoré chcete sprístupniť aj ďalším? Pošlite nám ich na náš e-mail, alebo nás kontaktujte!