Podstata a význam strategického manažmentu
V najnovšom chápaní strategického riadenia v podniku ide o získanie komparatívnej výhody voči inému subjektu. Strategické riadenie v tomto zmysle je procesom tvorby a realizácie rozvojových zámerov dlhodobejšieho charakteru, ktoré má zásadný význam a jeho uskutočnením získa podnik komparatívny efekt. Podstatným znakom strategického riadenia je práve prvok komparácie a získanie komparatívnej výhody.
Pri komparácii je potrebné porovnávať podnik s inými rozhodovacími subjektmi, s ktorými je v neindiferentnom vzťahu. Indiferentný vzťah znamená, že chovanie iného podniku z hľadiska jeho zámerov nie je podstatné a významné. Neindiferentný vzťah je aktívna interakcia, ktorá môže nadobudnúť formu kooperácie, alebo formu konkurencie. Z pohľadu strategického riadenia má väčší význam protikladné pôsobenie, teda konkurencia.
Základným cieľom strategického riadenia je získanie komparatívneho efektu. Dominantné postavenie v strategickom riadení majú stratégie efektívnosti.
Efekt je výsledkom vývojového procesu a má komplexnú podobu, pričom jeho štruktúra je tvorená čiastkovými efektmi, ako napr. efekt ekonomický, sociálny, ekologický, politický, etický a pod. Efekt je teda chápaný ako výsledok zmeny, ktorá je výsledkom určitej aktivity.
V tradičnom chápaní konkurencie je konkurencia skôr ako boj, kde sa veľké podniky snažia eliminovať menšie podniky alebo menej významné podniky, zvyšovať ceny alebo bez obmedzovania zvyšovať svoj podiel na trhu. Konkurencia v tomto zmysle je chápaná ako „ohrozenie“.
Globalizácia trhov, rast kúpnej sily obyvateľstva a pod. však vyvolávajú nový pohľad na konkurenciu. Významná úloha v zabezpečovaní rozvoja je pripisovaná práve strategickému manažmentu, ktorý sa chápe ako tzv. „vodca“, ktorý má vo svetovej ekonomike nájsť správnu cestu, prostredníctvom „konkurenčnej výhody“.
V konkurenčnom prostredí trhovej ekonomiky ide v strategickom riadení podniku o nasledujúce prístupy:
- zvoliť nezávislé stratégie, ktoré využívajú rôzne spôsoby konkurencie, bez snahy spojiť sa s konkurenciou,
- stratégie zamerané na spoluprácu ako alternatívnu cestu konkurencie s cieľom využiť toto spojenie na získanie nových alebo synergických konkurenčných výhod.
Spolupráca prináša množstvo výhod, ktoré sa môžu zmeniť na konkurenčnú výhodu spolupracujúcich podnikov, ako napr. využitie úspor z rozsahu, učenie sa od konkurencie, zníženie rizika nákladov a pod.
Z hľadiska druhu spolupráce ide o konvenčný typ spolupráce, čiže majetkové spojenie vo forme fúzie alebo akvizície, resp. spájanie podnikov na základe zmlúv, čiže strategické aliancie.
Fúzia je chápaná ako spojenie dvoch alebo viacerých podnikov so zámerom vytvorenia jednej spoločnosti. Vznik fúzií vedie často k získaniu väčšieho podielu na trhu a získaniu konkurenčnej výhody. V konečnom dôsledku dochádza k zvýšeniu ziskov a umožňuje tak podniku rýchlejšiu inováciu (ku vzniku fúzií dochádza častejšie na horizontálnej úrovni, v rámci jedného odvetvia). V dôsledku ohrozenia hospodárskej súťaže v rámci odvetvia sú fúzie často limitované zásahmi štátu.
Akvizícia predstavuje nákup spoločnosti alebo jej časti spôsobom, v ktorom je podnik celkom pohltený a prestáva existovať ako samostatná jednotka. Akvizície sú sledované protimonopolným úradom.
Strategické aliancie je možné chápať takto:
- joint-venture, pri ktorej je strategická aliancia realizovaná vytvorením novej firmy, do ktorej partneri investujú aktíva,
- majetkové strategické aliancie – holdingová forma vlastníctva,
- strategické aliancie – zmluvy majú neformálny charakter (nezávislé od podielu na majetku).
V globálnom prostredí sú najzaujímavejšie strategické aliancie nezávislé od podielu na majetku, vznikajúce medzi silnými konkurentmi. V súčasnosti viacero firiem vytvára niekoľko strategických aliancií, tzv. sieť aliancií na účely vytvorenia celej siete strategických konkurenčných výhod.
Prístupy strategického manažmentu
Prístup, ktorý zvýrazňuje neustálu zmenu a nutnosť variantov ako reakcie na zmenu podmienok konkurenčného prostredia je prístup Henry Mintzberga, podľa ktorého je stratégia charakterizovaná piatimi „P“:
- Plan (plán) – vopred vypracovaný smer akcií, činností,
- Ploy (manévrovanie) – spôsob manévrovania uplatňovaný pri strete s konkurentom,
- Position (umiestňovanie) – spôsob, akým chce podnik byť umiestnený v konkurenčnom prostredí,
- Perspective (hľadisko) – spôsob, akým manažéri vidia sami seba a svet okolo, ako vidia svoj podnik a jeho orientáciu,
- Pattern (model situácií) – model situácií a chovania podniku v budúcnosti.