Teória signalizačného efektu patrí medzi základné modelové prístupy k riešeniu optimálnej finančnej štruktúry podniku. Teóriu hierarchického poriadku vypracoval ekonomický a finančný analytik Ross. Tento model vychádza podobne ako model hierarchického poriadku z predpokladu, že existuje značná asymetria medzi informáciami, ktoré majú k dispozícii manažéri a investori.
Predpoklady Teórie signalizačného efektu
Teória signalizačného efektu vychádza z predpokladu asymetrických informácií medzi manažérmi a investormi. Manažéri sa snažia investorom poskytnúť pozitívny signál o podniku, očakávajúc záujem investorov a následné zvýšenie cien akcií. Tento signál využívajú dobré podniky na odlíšenie sa od slabších konkurentov. Autorom teórie signalizačného efektu je Ross (1977), ktorý ho vysvetľuje tak, že manažéri sa snažia poskytnúť investorom pozitívny signál o podniku prijatím kapitálovej štruktúry s vysokým podielom dlhu. Manažéri očakávajú záujem investorov a následné zvýšenie cien akcií. Na druhej strane môže byť dodatočná emisia akcií je negatívnym signálom pre investorov.
Závery Teórie signalizačného efektu
Vo všeobecnosti tento model hovorí o tom, že podnik s lepšími rastovými a ziskovými možnosťami môže použiť vyššie zadlženie, čo však nie vždy zodpovedá správaniu podnikov. Pre investorov je tento signál dostatočne vierohodný, pretože podniky s nízkou výnosnosťou, by si nemohli dovoliť také nízke riziko a preto sa musia vo väčšej miere spoliehať na vlastné zdroje.
Vysokú zadĺženosť si môžu dovoliť iba podniky s dostatočne veľkou výnosnosťou, ktoré sa len s malou pravdepodobnosťou môžu dostať do finančných ťažkostí.
Vo všeobecnosti model Teórie signalizačného efektu predikuje, že podnik s lepšími ziskovými a rastovými možnosťami môže použiť vyššie zadlženie, čo však nie vždy zodpovedá pozorovanému správaniu podnikov.
Podľa autora tejto teórie manažér maximalizuje návratnosť stimulov prostredníctvom výberu takého finančného balíka, ktorý by bol kompromisom medzi súčasnou hodnotou signálu vysielaného trhu a stimulujúcimi následkami. Hodnota podniku bude rásť so zvyšujúcim sa zadlžením, pokiaľ toto rastúce zadlženie neprestane zvyšovať vnímanie hodnoty podniku trhom.
Teória signalizačného efektu v praxi
V praxi je vzťah medzi zadĺženosťou podniku a jeho trhovou hodnotou presne opačný ako ten, ktorý vplýva zo signalizačného modelu. V podmienkach tranzitívnej ekonomiky je však pravdepodobnejšie, že vysoká zadlženosť podniku bude spôsobená problémami a finančnými ťažkosťami ako potrebou signalizovať niečo investorom.