Teória Z

Teóriu Z zostavil William Ouchi v osemdesiatych rokoch uplynulého storočia, ktoré boli pre Ameriku dosť ťažké, čo sa týka ekonomiky. V týchto rokoch sa naopak veľmi dobre darilo Japonsku, a preto teória Z vychádza práve z výberu toho najlepšieho, čo zahŕňa japonský a americký pohľad na manažment a správanie sa k zamestnancom [1].

Vznik teórie Z

K vytvoreniu teórie „Z“ predchádzalo zopár ekonomicko – historických faktorov. V sedemdesiatych rokoch, keď Spojené štáty stratili ekonomické prvenstvo, nastal prudký vzrast Japonska. Okrem japonských výrobkov vzrástol v Európe, ale aj USA záujem aj o japonský štýl riadenia. Vzhľadom na diametrálne odlišnosti vo východnej a západnej kultúre, boli niektoré pokusy o aplikáciu značne problematické. Postupom času sa japonské prvky adaptovali na západné podmienky a uplatnili a uplatňujú sa v pozmenenej forme v mnohých európskych a amerických firmách.

Princípy teórie Z

William Ouchi porovnával odlišnú kultúru amerických a japonských organizácií. Rozdelil ich na dve filozofie, „teória A“ a „teória J“. V oboch prístupoch sa odrážali kultúrne rozdiely, ale napriek tomu sa snažil spojiť výhody americkej organizačnej kultúry (individuálna zodpovednosť) a japonskej organizačnej štruktúry (kolektívneho rozhodovania) a vytvoril nový prístup – „teóriu Z“. Postupom času sa japonské prvky adaptovali na západné podmienky a uplatnili a uplatňujú sa v pozmenenej forme v mnohých európskych a amerických firmách

Teória Z reaguje na silný vzostup Japonska vo výrobe a obchode. Záujem o japonský prístup k riadeniu a vedeniu ho viedol k analýze a porovnaniu s americkým prístupom. japonský prístup nazval Ouchi teória J, americký teória A. Spojením hlavných výhod oboch vytvoril nový prístup, teóriu Z.

Princípy teórie J

Teória J je založená na princípoch:

  • Doživotný pracovný pomer
  • Nešpecializovaná kariéra
  • Kolektívne rozhodovanie
  • Implicitné kontrolné mechanizmy
  • Rada riaditeľov pozostáva z interných pracovníkov
  • Pracovné zaradenie podľa dosiahnutého vzdelania
  • Odmeňovanie závisí od fyzického veku a dĺžky praxe
  • Záujem akcionárov nie je prvoradý
  • Celoživotné vzdelanie sa uskutočňuje hlavne interne
  • Vedenie sa zakladá na dobrých medziľudských vzťahoch
  • Financovanie je predovšetkým prostredníctvom úverov

Princípy teórie A

V teórii A sa uplatňujú nasledovné princípy:

  • Neexistuje celoživotný pracovný pomer
  • Kariéra je špecializovaná
  • Individuálne rozhodovanie
  • Explicitné kontrolné mechanizmy
  • Rada riaditeľov pozostáva z externých pracovníkov
  • Pracovné zaradenie podľa celkovej schopnosti človeka
  • Odmeňovanie nezávisí od fyzického veku a dĺžky praxe
  • Akcionári rozhodujú o zisku
  • Celoživotné vzdelanie sa uskutočňuje hlavne externe
  • Vedenie má autoritatívny charakter
  • Pri financovaní sa firmy snažia byť menej závislí od finančných úverov

Princípy teórie Z

Spojením hlavných výhod z teórie J a teórie A sa vytvoril nový prístup,teória Z, ktorá sa riadi nasledovnými princípmi [2]:

  • Zamestnanie dlhodobé
  • Rozhodovanie konsenzom
  • Zodpovednosť je na jedincovi
  • Postup pomalý
  • Kontrola vnútorná
  • Kariéra čiastočne špecializovaná
  • Pracovníka chápať ako človeka

Základný predpoklad pre vedenie a riadenie je v interiorizácii (zvnútornení, stotožnení sa) cieľov a povinností, ktoré budú základným motívom pracovného správania ľudí. U vedúceho pracovníka to predpokladá nielen dobrú schopnosť komunikácie, presvedčovania, ale aj prirodzenú autoritu.

Pohľady na pracovníkov

Pohľady na pracovníkov podľa teórie Z [3] :

  • zamestnanci sa vo vysokej miere stotožňujú s firmou;
  • pracovníci si želajú, aby organizácia prosperovala;
  • želajú si byť zamestnaní v takom podniku, kde sa vedenie ku nim správa ako k ľuďom a nie len ako k pracovnej sile;
  • zamestnanci si prajú pôsobiť v spoločnosti, kde rodina, kultúra, tradície a spoločenské prostredie sú slová, ktoré majú naozajstný význam;
  • ľudia zbožňujú prácu v tímoch (M. Hájek, 2008).

William Ouchi zostavil svoju teóriu Z z výberu najlepších myšlienok amerického a japonského manažmentu. Pričom japonský manažment označil ako teória J a americký manažment zase teória A a zostavil aj tabuľku s vybranými prvkami, na ktoré by sa mali manažéri pri svojom vedení najviac zameriavať. O. Poniščiaková (dátum neznámy) vo svojich poznámkach znázornila tieto prvky japonského a amerického manažmentu a zároveň je v tabuľke znázornený aj prístup podľa teórie Z.

Tabuľka č. 1 Teória A, Teória J, Teória Z

Teória A Teória J Teória Z
Zamestnanie krátkodobé celoživotné dlhodobé
Rozhodovanie individuálne konsenzuálne konsenzuálne
Zodpovednosť Individuálna skupinová individuálna
Postup rýchly pomalý pomalý
Kontrola vonkajšia, formálne Vnútorná, neformálna vnútorná neformálna s formálnou mierou
Kariéra špecializovaná nešpecializovaná čiastočne špecializovaná
Pracovník robotník – zamestnanec člen rodiny človek

Teória Z v praxi – aplikácia teórie Z

Teória Z je prístupom k riadeniu ľudí, ktorá je charakteristická najmä pre východné kultúry, napríklad Japonsko. Pri tejto teórii sa vedenie správa k svojim zamestnancom ako ku členom rodiny, ktorú predstavuje celý podnik a zamestnanci sú voči svojmu zamestnávateľovi lojálni.

Využívanie teórie Z je typické skôr pre východné kultúry, pretože sa v nej presadzuje názor na podnik ako na rodinu, kde pracovníci sú braní ako členovia rodiny a vedenie je ako rodič, ktorý sa stará o svoje „deti“. Zamestnanci sú braní ako ľudia, a preto sa aj z veľkej časti stotožňujú s organizáciou, v ktorej pracujú. Vedenie využívajúce túto teóriu si uvedomuje, že slová rodina, tradície, kultúra a spoločenské prostredie majú hodnotu stále. Pracovníci tento prístup oplácajú vedeniu tak, že sa snažia vykonať maximum pre to, aby organizácia prosperovala. Takto sa vlastne takmer úplne odstráni fluktuácia v podnikoch, pretože spokojnosť bude na oboch stranách, ako u zamestnancov, tak aj u nadriadených. Kultúra na ďalekom východe, ako napríklad v Japonsku, kde sa táto teória môže presadzovať aj v tak veľkých firmách ako je nami vybraná papierenská spoločnosť, sa veľmi líši od slovenskej kultúry.

Zatiaľ čo Japonci sú naučení byť lojálnymi voči organizácii, v ktorej pracujú a zostávajú v nej dalo by sa povedať celý život, na Slovensko preráža trend vyskúšania viacerých zamestnávateľov počas aktívneho života. Preto aplikovanie tejto teórie bolo dosť zložité. Avšak, ak by vedenie presadzovalo teóriu Z, tak firma by sa stala určite ešte viac prosperujúcou ako bola doteraz. V tomto prípade by sa však museli splniť viaceré predpoklady, a zamestnanci pracujúci pre závod by ho museli začať vnímať ako svoju rodinu a nepozerať sa naň iba ako na zamestnanie a úplne ho oddeľovať od svojho súkromného života.

Pri uplatnení teórie Z by vedenie očakávalo od svojich zamestnancov úplnú lojálnosť a ochotu spraviť všetko čo je možné pre dobro svojej firmy. Keďže v našich podmienkach nie je typické správanie sa zamestnávateľov k zamestnancom ako ku svojej rodine, tak by aplikácia teórie Z asi nepochodila. Aj keď by bolo veľmi zaujímavé zistiť, ako by sa v takomto prípade prispôsobili tak zamestnanci ako aj manažéri novej situácii. Podľa nášho názoru sa vedenie veľkej spoločnosti v podmienkach slovenskej kultúry a tradícií nedá realizovať prostredníctvom prístupov popísaných v teórii Z. Avšak, samozrejme, že aj na Slovensku sa využíva takéto vedenie firiem. Zo skúseností by sme mohli tvrdiť, že takéto „rodinné“ vedenie sa využíva v malých firmách a vo firmách rodinných, kde naozaj pracujú členovia rodiny.

(Spracované podľa: HÁJEK, M. 2008. Teorie motivace X, Y a Z. In : vedeme.cz. [online]. 2008. [cit. 1.3.2014]. Dostupné na internete: http://www.vedeme.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=379:motivace&catid=13:inspirace-pro-vedeni&Itemid=181.)

Záver: Teória Z v slovenských podmienkach

Keďže v našich podmienkach nie je typické správanie sa zamestnávateľov k zamestnancom ako ku svojej rodine, tak by aplikácia teórie Z asi nepochodila. Aj keď by bolo veľmi zaujímavé zistiť, ako by sa v takomto prípade prispôsobili tak zamestnanci ako aj manažéri novej situácii. Podľa nášho názoru sa vedenie veľkej spoločnosti v podmienkach slovenskej kultúry a tradícií nedá realizovať prostredníctvom prístupov popísaných v teórii Z. Avšak, samozrejme, že aj na Slovensku sa využíva takéto vedenie firiem. Zo skúseností by sme mohli tvrdiť, že takéto „rodinné“ vedenie sa využíva v malých firmách a vo firmách rodinných, kde naozaj pracujú členovia rodiny.

Aplikovanie tejto teórie na Slovensku by bolo dosť zložité. Avšak, ak by vedenie presadzovalo teóriu Z, tak firma by sa stala určite ešte viac prosperujúcou ako bola doteraz. V tomto prípade by sa však museli splniť viaceré predpoklady, a zamestnanci pracujúci pre závod by ho museli začať vnímať ako svoju rodinu a nepozerať sa naň iba ako na zamestnanie a úplne ho oddeľovať od svojho súkromného života. Pri uplatnení teórie Z by vedenie očakávalo od svojich zamestnancov úplnú lojálnosť a ochotu spraviť všetko čo je možné pre dobro svojej firmy.

Zdroj: PONIŠČIAKOVÁ, O. Moderná a postmoderná škola manažmentu. In: poradca.sk. [online]. [cit. 1.3.2014].

Spracované podľa: HÁJEK, M. 2008. Teorie motivace X, Y a Z. In : vedeme.cz. [online]. 2008. [cit. 1.3.2014]. Dostupné na internete: http://www.vedeme.cz/index.php?option=com_content&view=article&id=379:motivace&catid=13:inspirace-pro-vedeni&Itemid=181.

Poradňa

Potrebujete radu? Chcete pridať komentár, doplniť alebo upraviť túto stránku? Vyplňte textové pole nižšie. Ďakujeme ♥