Tradičný prístup – Teória U-krivky

Teória U-krivky patrí medzi tradičné modelové prístupy k riešeniu optimálnej finančnej štruktúry podniku.

Teória U-krivky

Podľa teórie Teórie U-krivky si podnik môže požičiavať za bežnú úrokovú mieru až do okamihu keď začnú veritelia požadovať mieru zadĺženosti za takú, ktorá zvyšuje ich riziko. Odvtedy sú ochotní poskytnúť ďalšie úvery len pri vyššej úrokovej miere, a tak priemerná úroková miera, ktorú podnik platí za cudzí kapitál začína rásť.

Interpretácia klasického prístupu

Opustime málo realistický predpoklad, že akcionári a veritelia si pri svojich požiadavkách na výnos z kapitálu a výšku úrokov nevšímajú finančnú štruktúru podniku. Opak je pravdou. Rast zadĺženosti podniku zvyšuje riziko veriteľov, ktorí ho kompenzujú zvýšením úrokovej miery. Rast rizika pociťujú aj akcionári a ako kompenzáciu požadujú vyšší výnos zo svojho kapitálu.

Dostávame sa tak k menej extrémnej interpretácii klasického prístupu. Podľa tohto prístupu, podnik si môže požičiavať za bežnú úrokovú mieru až do okamihu, keď začnú veritelia považovať mieru zadĺženosti za takú, ktorá zvyšuje ich riziko. Odvtedy sú ochotní poskytnúť ďalší úver len pri vyššej úrokovej miere, a tak priemerná úroková miera, ktorú podnik platí za cudzí kapitál (NCK), začína rásť. Obdobne, akcionári si do istej miery zadĺženia podniku túto otázku nevšímajú. Ak začínajú kvôli zadĺženiu podniku pociťovať riziko pre svoj kapitál, požadujú ako kompenzáciu zvyšovanie jeho výnosu a náklady podniku na vlastný kapitál (NVK) začínajú rásť. Z toho vyplýva, že do určitého podielu cudzieho kapitálu celkové náklady podniku na kapitál (NK) klesajú a potom začínajú rásť.

Optimálna finančná štruktúra

Za týchto predpokladov je možné určiť optimálnu finančnú štruktúru – je v bode, v ktorom celkové náklady na kapitál sú minimálne. V tomto bude sa dosahuje aj optimálna (najvyššia) trhová cena podniku (Ct).

Závery Teórie U-krivky

Opustíme teraz predpoklad, že čistý výnos sa v jednotlivých obdobiach nemení, je stály. V skutočnosti možno čistý výnos predpokladať len s istou pravdepodobnosťou, je pohyblivý v závislosti od vývoja konjunktúry a od postavenia podniku na trhu. Toto zreálnenie predpokladov umožňuje demonštrovať vzťah medzi zmenami čistého výnosu a finančnou štruktúrou.

Vedie nás to k týmto zovšeobecňujúcim záverom:

• ak je miera čistého výnosu kapitálu (t.j. (zisk + úroky) / celkový kapitál ) vyššia než úroková miera cudzieho kapitálu, rast podielu cudzieho kapitálu znamená zvyšovanie miery výnosu vlastného kapitálu (t.j. zisk / vlastný kapitál)
• čím vyšší je podiel cudzieho kapitálu vo finančnej štruktúre podniku, tým je miera výnosu vlastného kapitálu citlivejšia na zmeny čistého výnosu vlastného kapitálu, t.j. tým intenzívnejšie sú relatívne zmeny výnosu celkového kapitálu